Vždy som mal blízko k technike a k výtvarnému umeniu. Ale len tak amatérsky. Technika, konkrétne elektrotechnika, ma živí, a umenie zabáva.

Trochu som sa zabával fotografiou, asi si pamätáte moje portréty z akcií, ale mám problém s realizáciou, využitím. Nafotím fotografie, a čo s tým? Na FB občas dačo dám, ale riedko, lebo potom treba odpovedať na komenty 2 - 3 dni, a to ma nebaví. Jedna z mojich lepších fotografií:

Už na vysokej v piatom ročníku Elektrofakulty ma bavilo maľovanie. Času bolo dosť, akurát plátna som si vyrábal sám, a farby boli pre študenta pomerne drahé. Dnes sú plátna, štetce, farby a iné za babku (aspoň mne to tak pripadá).

Po dlhej prestávke som sa k maľovaniu vrátil. Uspokojuje ma to, ako keď niekto sedí pri vode celý deň a chytá ryby, ja sedím v kancelárii, počúvam hudbu a miešam si farby - hrám sa. Prvé 2 - 3 šli do stratena, nedalo sa. Kým som zase na to nabehol, trošku to trvalo. Miešanie farieb, systéma spôsob maľovanie, atď. Do akvarelu sa zatiaľ nepúšťam - je to podľa mňa najťažšia technika, skúšal som aj akryl, ale tam farby rýchle schnú, a treba maľovať inou technikou, iným spôsobom. Nedá sa tu domiešavať, ale treba nanovo prekryť. Zatiaľ ostávam pri oleji, je to podľa mňa najľahšie.

Taktiež cítim, že sa zlepšujem (má to logiku), vždy na ďalšom obraze mám viac zručnosti,a viem už čo ako reaguje, ako sa správa, odstraňujem chyby minulosti. Hrám sa.
Momentálne robím portréty. Maľujem z fotografií, lebo je to jednoduhšie, dlho to trvá, môžem to viackrát prerušiť.

Najviac ma trápi nedostatok fantázie. Páčia sa mi kreácie Salvadora Dalí, ale kde on bere tie nápady, mne chýbajú.

Včera som zožal úspech v celej rodine a na FB. Nevesta zavesila na verejnosť môj obraz vnúčika Olivera, na ktorom som sa dosť potrápil, ale kamarát povedal, že ani Sixtínska kaplnka nebola vymaľovaná za dve hodiny.



Ak si myslíte že sa chválim, tak áno, máte pravdu, chválim sa a prezentujem. Chcem sa s Vami podeliť o svoje práce.
Môj švagor raz povedal:
"Jan´k, vidziš jaký má Robo šumný dvor, jaké parády? Ale co z toho, kec še nemá komu pochválic, každý na ňoho sere."
Tak sa chválim, a zdieľam svoje potešenie s Vami, kamaráti.
